Pete

Depresie

52 let -USA

    „Na začiatku svojho príbehu by som rád vysvetlil, čo považujem za slobodnú vôľu a čo je pojem životná úloha. Toto je dôležité z pohľadu mojich životných skúseností a môjho následného duchovného vývoja.

Životná úloha mojej duše sa prejavila v začiatkoch môjho života. Chcel som byť pilotom, odkedy si len pamätám, a ako som dospieval, uvedomil som si, že najlepšie bude zrealizovať tento cieľ ako armádny pilot. V začiatkoch som veľmi nerozumel tomuto nutkaniu, ale vedel som, že je v tom hlboký dôvod a najlepšie by sa to dalo opísať ako volanie alebo zmysel pre povinnosť.

Ako som sa pustil do svojej cesty, otvorili sa predo mnou mnohé výzvy a hrozby. Tie sa stali poučením, ktoré som mohol ďalej predávať iným. V tomto poznaní boli správy od oboch, Boha aj diabla. Boh pri mne vždy stál a ochraňoval ma a ja som o tom vždy vedel od rôznych duchovných ľudí, ktorí ma sprevádzali životom. Neskôr sa práve toto stalo kľúčom k mojej definitívnej záchrane.

Človek, ktorým som sa stal, bol ovplyvnený skorým rozchodom mojich rodičov. Ich rozchod sa stal v čase, keď som v sebe upevňoval definíciu, čo je dobré a čo zlé. Moja matka bola bezbranná a ja som považoval za svoju povinnosť ochrániť ju. Moja stabilita bola roztrieštená, keďže základ mojej rodiny sa rozpadol. Práve táto skúsenosť a budúce náročné úlohy mali testovať moju vieru a vôľu žiť.

Na začiatku mojich dvadsiatich rokov ma moja krajina (USA) poslala do vojny. Toto sa stalo opakujúcou sa udalosťou počas môjho dospelého života. Keďže som sa stal svedkom najtemnejších aspektov života, zoznámil som sa s depresiou. Moja existencia sa točila okolo smrti a deštrukcie, okolo hororov, ktoré by nikto nemal zakúsiť. Ako sebaochranu som potlačil všetky svoje emócie a stal som sa chladným a bezcitným. Toto sa odrazilo do mojich vzťahov, vrátane mojej manželky a syna. Na profesionálnom poli som sa však stal veľmi úspešným, lebo som sám seba postavil skôr do role stroja než človeka. Myslím si, že toto bolo obranné opatrenie, aby som ochránil svoje duševné zdravie. Vždy som cítil, že konám správnu vec a ak by som skončil, niekto iný by musel podstupovať situácie, ktoré boli predkladané práve mne. Uzavrel som to tým, že toto je moja životná úloha, čeliť utrpeniu.

Bola to moja misia, ochraňovať nevinných a ničiť diabla. V tomto úsilí som bol ochotný obetovať svoj život a chápal som to ako zaplatenie malej ceny a zároveň aj cestu k vykúpeniu z bolesti. Moja cesta sa stala otázkou mojej vôle a okolností. Stal som sa súčasťou malej skupiny, ktorá dostala veľmi veľa príležitostí zažiť vojny, násilie a utrpenie. Nastúpila otázka, či sa do tejto role pasujem sám, alebo to bolo pre mňa predurčené vyššou silou.

Tak ako po celý môj život, aj tento krát som sa ocitol v zvláštnom slede udalostí. Bol som poslaný na miesto, kam som vôbec neplánoval ísť. Musel som precestovať pol sveta, aby som stretol človeka, s ktorým by som si nikdy nepredstavil, že by som mohol byť spojený. Tým človekom bola Eva Kurkinová. Stretli sme sa v Českej republike, v Ostrave, na leteckej šou NATO. Pre ňu to tiež bolo zvláštne, byť na tomto podujatí, a ako som písal, ani ja som tam neplánoval byť. Naše prvotné stretnutie bolo krátke a nevidel som v tom nejaké pokračovanie. Bez ohľadu na zámery som cítil spojenie, ktoré ma k nej nakoniec priviedlo späť.

Asi o rok neskôr sa opäť udiali zvláštne udalosti a ja som prijal vojenskú prácu v Európe. Opäť som sa stal svedkom toho najhoršieho, čo ľudstvo ponúka a spadol som ešte hlbšie do temnoty. Nemohol som spávať, moje zdravie sa zhoršovalo, trpel som depresiami a mal som neustály pocit hrôzy. V živote nebola žiadna radosť a nemal som vôľu žiť. Počas tohto temného obdobia som začal dostávať správy, hlavne od duchovne založených ľudí, ktorí, aspoň to tak vyzeralo, vedeli o mne viac, než by mali. V mojom strede alebo duši som mal pocit, že nie je žiadna odpoveď na môj problém, ktorý bol stratený po mnoho rokov. Odpoveď ma priviedla späť k Eve. Dal som jej vedieť, že som späť v Európe a stretli sme sa. V tom momente som netušil o Evinej duchovnej ceste a vzťahu k Bohu.

Eva a ja sme sa veľmi rýchlo prepojili, čo bolo na mňa viac než zvláštne. V minulosti vždy trvalo roky, kým sa moje priateľstvá rozvinuli. S Evou sme sa však prepojili na o mnoho hlbšej úrovni a s o mnoho vyššou dôverou. Časom prišla na to, že mám hlboké problémy, a objasnila mi, ako sa ona vysporiadala so svojimi problémami. Eva začala formulovať dôležitosť duchovného rozvoja, ktorý nám je darovaný Bohom. V jej úsilí zachrániť ma zorganizovala moje prvé stretnutie s pani Wenkeovou. Na začiatku som bol skeptický k ceste, ktorou som sa vydal, nie len ohľadom tejto duchovnej formy, ale aj v tom, čo ponúkal Projekt Centra pro zdraví. Vyrástol som v prostredí Gréckej ortodoxnej cirkvi a mal som konvenčnú predstavu o náboženstve. Moje pochybnosti sa však rýchlo rozpustili, pretože som pocítil zmenu na duši.

Moje prvé stretnutie s pani Wenkeovou som opustil v pokoji. Aj napriek jazykovej bariére som s pani Wenkeovou pocítil prepojenie, ktoré ma robí veľmi pokorným. Rýchlo som prišiel na to, že Eva, pani Wenkeová a Projekt Centra pro zdraví sú pre mňa požehnaním a zachránili mi život. Správy a poznanie o tom, prečo patrím do tohto sveta, zmenili moju filozofiu o tom, čo to znamená byť Božím služobníkom.

Po dvoch rokoch je môj náhľad na život veľmi pozitívny. S ohľadom na to, že som väčšinu svojho dospelého života strávil v temnote, to považujem za veľký úspech. Moje zdravie sa výrazne zlepšilo, bol som schopný vyčistiť sa a porozumieť vyšším dôvodom mojich skutkov. I keď tam mám ešte mnoho práce, mám jasnú cestu, ktorou idem.

Pokračujem v práci na sebe a s Bohom budem pokračovať v podpore Projektu. Či už ako Boží služobník alebo vojak, som otvorený Božej ceste. Cítim sa požehnaný v tom, že Eva mi bola privedená ako moja partnerka a Anjel, ktorý ma vyviedol z temnoty. Mojim cieľom je zdieľať požehnanie s ostatnými a priviesť ich k Svetlu tak, ako moja liečiteľka, moji sprievodcovia a anjeli priviedli mňa.“

Pete

 

Eva

Závislost na kortikoidovém inhalátoru

32 let – Trenčín, Slovensko

„Milý čitateľ, rada by som Vám rozpovedala svoj príbeh. Začal sa vlastne už na jar v roku 2009, kedy som bola privedená k Olinke Bednářovej – průvodkyni Centra pro zdraví. Vtedy bola hlavne mojou nutričnou poradkyňou a hoci som ju niekoľko mesiacov navštevovala, nakoniec som utiekla pred „ťažkou prácou“. Našťastie Boh vždy stál nado mnou, a tak som sa s Olinkou opäť stretla v marci 2011. V tom čase som mala značné dýchacie problémy. Zrovna som bola po návrate z liečenia vo Vysokých Tatrách, ked ma Olinka kontaktovala s pozvánkou na prednášku o samoliečebných metódach. S nesmiernou radosťou som túto výzvu priala, keďže som v tom čase už bola zasiahnutá výrokom, ktorý nado mnou vyslovila moja ošetrujúca lekárka z ústavu na liečbu dýchacích chorôb vo Vysokých Tatrách. Tá mi s absolútnym pokojom a nadšením vysvetlila, že „ten kortikoidový inhalátor“ budem používať až do konca života a že sa nemám bát. V kľude s ním porodím a prežijem s ním príjemný život. Pamätám si, ako som stála uprostred chodby už spomínaného ústavu omámená niekoľko dlhých minút, kým som bola schopná pohnúť sa späť do izby.

Po prednáške o samoliečebných metódach sa ma Olinka spýtala, ako sa mám, a tak som jej vypovedala, kam sa môj frajerský život pohol. A ona sa skromne spýtala, či by som si želala prijať jej pomoc. Ja som súhlasila a 18.7.2011 som sa dostala až k pani Wenkeovej na duchovne liečenie. Za 4 mesiace, ktoré prebehli medzi mojim znovu stretnutím s Oli až ku dňu liečenia u pani Wenkeovej, sa stalo mnoho udalostí, ktoré v tom momente boli pre mna veľmi ťažké, ale z dlhodobého hľadiska nevyhnutné pre moju očistu a prijatie Boha.

Liečenie u pani Wenkeovej bolo nádherné a hneď po prvom sedení som odchádzala s vyčistenou aurou (mala som démona prisatého na 5.čakre, ktorý práve spôsoboval moje zdravotné problémy; myšlienkové štruktúry už spojené v ďalšieho démona, ktorý si plával mojou aurou), so všetkými ochranami a dokonca upozornením, že príde skúška mojej viery v podobe ďalšej choroby. Dostala som aj osobnú správu, za ktorú som bola veľmi vďačná. Podarilo sa mi skúškou prejsť a odvtedy si udržať Božie ochrany až dodnes.

Vďaka pani Wenkeovej som sa mnohému naučila a ostávam s Bohom. Som veľmi šťastná a vďačná, že som sa mohla rozhodnúť ísť touto cestou.

Najnádhernejšia vec na tomto projekte sú knižky pani Wenkeovej, ktoré sú jej diktované od pána Boha cez jeho pomocníkov. V nich sa môžem dozvedieť odpoveď na akékoľvek trápenie či problém, ktorý ma v danom okamihu trápi. Každý krát, keď ich čítam, sa dozvedám niečo nové, keďže sú písané pre všetky dušičky na všetkých úrovniach. Môj priateľ je Američan a keďže sa veľmi zaujíma o svoj duchovný vývoj, napadlo ma, prečo mu neposkytnúť práve túto poučnú literatúru v jeho rodnom jazyku. Keďže mi pán Boh doprial dar rozprávať, čítať, písať a rozumieť tomuto jazyku, rozhodla som sa pomôcť tomuto projektu aj s ďalšou priateľkou a preložiť knižky a webové stránky projektu do angličtiny. Webové stránky už existujú, na knižkách intenzívne pracujeme.

 

Dodatok z 19.6.2017

Už 6 krásnych rokov som bez liekov a kortikoidového inhalátora a užívam si život bez lekárov. Je to nádherná sloboda v podobe trvalého zdravia bez obmedzovaní, ako napríklad každo mesiačné chodenie do lekárne – tam už nechodím (maximálne tak pre pinzetu na vyťahovanie kliešťov z môjho krásneho kocúra). Som na nádhernej vlne, kde sa sebauzdravujem a dokonca sa mi dostalo požehnania priamo od pána Boha – a to vykonávať poslanie mojej duše v Projekte Centra pro zdraví – ĎAKUJEM! “

S  láskou

Eva Kurkinová